Jdi na obsah Jdi na menu
 


Obrazek

text převzatý z  www.rezbarstvo.sk



Od pondelka 26. 7. do soboty 31. 7. 2010 sa konalo 1. rezbárske sympózium v Malackách. Bolo  druhým, ale to prvé spred dvoch rokov bolo "nultým" ročníkom. Vlastne ani to nebolo úplne prvým, pretože ešte zopár rokov dozadu sa v spolupráci s Mestským kultúrnym centrom v Malackách a  Záhradnou galériou Alojza Machaja z Plaveckého Štvrtku konalo obdobné podujatie. 

Tohtoročné sympózium bolo však podujatím, ktoré si titul "prvého" sympózia zaslúži. Materiálom k výrobe sôch bol topoľ, dub a gaštan. Autori boli deviati - Miroslav Kinder (Malina), Jiří Macek (Labutia lavička), Oskar Podávka (Medvedia lavička), Martin Kalman (Milenci), Andrej Irša (Macek), Čestmír Slíva (Duch podzemia), Róbert Cyprich (Diviak), domáci rezbár Vladimír Burcl (Anjel) a takmer v závere sa pridala k partii sochárka Lenka Balleková (Ryba).

  

Vlado Burcl (SK), Róbert Cyprich (SK), Miroslav Kinder (SK), Andrej Irša (SK), Čestmír Slíva (CZ), Dušan Spuchlák   - organizátor  (SK), Martin Kalman (SK), Lenka Balleková (SK), Jiří Macek (CZ), Oskar Podávka (CZ) ktorý je aj autorom diela - lavičky.

V programe bola úvodná prehliadka rekonštruovaného zámku s výkladom Jozefa Ondrejku - primátora mesta Malacky. Tu prebehol výber tém tvorivého snaženia, ktorého výsledkom by mali byť realizácie viažuce sa k mestu Malacky. V priebehu podujatia sa uskutočnila večerná návšteva pána Kosinohu - zberateľa a renovátora historických vozidiel.




Než sa z kopy železného šrotu stane krásavec v pôvodnom lesku a kráse, trvá to celé roky. A ako bude vyzerať Mercedes Adenauer (karoséria a podvozok na spodných fotografiách) po skončení prác? Asi takto nejako (kliknite)...

Ako doplnok celkom nabitého programu bola možnosť osvieženia v plavárni Malina, pred ktorou sa sochalo. Pozornosť si zaslúži stravovací a pitný režim, ktorý vyvažoval spotrebovanú energiu v dostatočnom množstve a najmä kvalite. Jednoducho, na dobré jedlo si organizátor podujatia, investor a miestny podnikateľ  ( a podnikavec) Dušan Spuchlák potrpel a o rezbárov sa po všetkých stránkach staral ako o svoje deti.

  

Každý potrebujeme k výkonu práce nejaké stroje. Dušan Spuchlák vykonáva kontrolu priebehu prác na takomto tátošovi. 

Záujem verejnosti o akciu bol tiež badateľný. Ľudia sa pýtali, čo kto robí, zaujímali sa o vercajch, deti s rodičmi pozorovali práce z neďalekého detského ihriska a nikomu nevadil hluk motorových píl a iné sprievodné nutnosti, ako u nedávno medializovaného podujatia na námestí v Žiline. Možno aj preto, lebo priestor rezbárov bol vymedzený páskou, rezbári používali aj príslušné ochranné pomôcky, zeleň tlmila hluk na prijateľnú mieru a bola tu aj súhra viacerých zložiek, ktoré sa na podujatí nejakým spôsobom podieľali. Priebeh akcie narušil dážď, ktorý vystriedalo krásne slnečné počasie a tak sa v závere finišovalo vo vysokých obrátkach. Záverečný koncert motorových píl bol skutočne čerešničkou na torte. Po vyprázdnení priestoru bolo medzi sochami počuť pozitívne komentáre návštevníkov. Sochy sa po prirodzenom vyschnutí a povrchových úpravách stanú súčasťou verejných priestranstiev a niektoré budú umiestnené v predajni drogérie a nábytku "u Spuchláka" a tiež v Záhradnom centre Slnečnica v Malackách. Slov bolo dosť a nechám hovoriť obrázky, aby bola predstava o podujatí kompletná.